EŠTE RAZ: MODLITBA VERSUS ČIN

            Pätnásťročný Martin stále častejšie prichádza do internátnej kaplnky a modlí sa tam. Riaditeľ školy chlapca v kaplnke objaví, niekoľko minút ho pozoruje a potom odchádza. Láme si pritom hlavu: „Čo s tým Martinom je? Doteraz bol úplne ,normálny´!“
            Riaditeľ, ktorý už dávno nemá k Bohu a Cirkvi žiadny vzťah, nemôže pochopiť, ako chlapec, inak tak schopný, toľko sa modlí. Tento zrelý muž a pedagóg považuje modlitbu za druh slabosti a Martin mu pripadá ako malý chlapec, ktorý, ako bol toho svedkom,  nedokázal priamo vyriešiť konflikt so spolužiakom, ale namiesto toho zamyslený odišiel do kaplnky.
            Modlitba je pre tohto učiteľa akýmsi náhradným konaním. Namiesto toho, aby sa Martin vzchopil a s neznámou situáciou si poradil, ako najlepšie vie, utieka sa k Bohu.
            Martin urobil dobre, ak vošiel do kaplnky, aby si v Božom svetle ujasnil veci a potom ich rozumnejšie dal do poriadku. V modlitbe však naozaj môžeme byť pokúšaní vzdať sa vlastnej rozhodnosti a očakávať od Boha, že On sám zmení okolnosti a vec vyrieši za nás. Modlitba sa nesmie stať náhradou za to, čo by človek urobiť mal, ale sa mu nechce alebo sa bojí to vykonať. Od modlitby by človek nemal očakávať, že sa zmení ten druhý – v prvom rade by mal očakávať vlastnú zmenu a zmenu vlastného postoja. Aby bol pevnejší vo viere a schopní zvládnuť situácie napohľad častokrát beznádejné.
            Preskúmajme svoju modlitbu, či ju nezneužívame ako náhradné riešenie v najrôznejších náročných okolnostiach života, či nám v nej naozaj ide o to nájsť správne rozhodnutie a či naozaj od nej očakávame silu zhora pre svoj život.

Čo ti pomôže, že dávaš Bohu nejakú vec, ak On od teba žiada inú?
                                                                                                          sv. Ján z Kríža